Už dlhšiu dobu mám na srdci napísať zopár slov o mojom pohľade na abstinenciu a vôbec na slovo abstinencia ako také a verím, že prišiel ten správny čas.
 
Možno vás napadne, že v názve článku som sa asi musel pomýliť, no nie je to tak a vysvetlím vám to.
 
Na začiatok sa pozrime čo nám povie o slove abstinencia Google. Povie nám, že:
 
“Abstinencia je úplné vzdanie sa určitých pôžitkov; zdržanlivosť. Dôvod na takúto zdržanlivosť môže byť zdravotný, náboženský, rozumový, etický, zvykový a pod.
Abstinent je ten, kto sa zdržuje pôžitkov.”
 
Znie to múdro, pekne, tak čo sa mi na tom nepáči? Skúsim vám to vysvetliť a dovolím si na začiatok použiť vetu jedného priateľa, ktorú som počul nedávno a tá ma vlastne aj nakopla na napísanie tejto úvahy. Tento priateľ je kresťan a povedal: “Keď som bol závislý, tak som Boha poprosil len o jedno. Pane prosím nedovoľ aby som abstinoval, ale urob ma slobodným.” Táto prosba bola vypočutá a tento človek žije v slobode vďaka Bohu.
 
Ale vráťme sa k abstinencii. Prečo nie som a nechcem byť abstinent? Sú na to dva dôvody.
 
Prvý je ten, že keď som prestal brať drogy, tak som sa nevzdal pôžitku. Vzdal som sa tej najstrašnejšej veci aká v mojom živote bola. Vzdal som sa niečoho čo ma pripravilo takmer o všetko a čo ničilo život mne a aj každému komu na mne záležalo aspoň trošku. Drogy som nebral pre pôžitok, ale bral som ich preto, aby mi nebolo brutálne zle, aby som nemal krízu a ukážte mi aspoň jedného narkomana, ktorý berie drogy dlhšiu dobu a berie ich preto, že mu robia dobre a je to pre neho pôžitok. Takže aká abstinencia?
 
Druhý dôvod je ten, že abstinencia je pre mňa pojem využívaný systémom, ktorý drží ľudí v otroctve. O akom systéme hovorím? Možno raz napíšem.
 
Dá sa abstinovať? Ak neberiem do úvahy podstatnú “hru na slovíčka” ktorú som napísal ako prvý dôvod, tak asi áno, dá sa. Poznám zopár ľudí za svojich 20 rokov praxe, ktorí abstinujú. No keď sa s týmito ľuďmi rozprávam, tak stále nad nimi vysí meč, ktorý ich môže kedykoľvek zoťať a tento meč má meno závislosť. Sú si toho vedomí a žijú v strachu pred budúcnosťou, v strachu pred sebou samím a ak by sa náhodou aj stala recidíva, tak čo? Veď abstinovať nie je vôbec ľahké a s týmto súhlasím aj ja.
 
Takže? Už rozumiete prečo neabstinujem? To neznamená, že beriem drogy. Nie neberiem ich, ale vďaka Bohu som od nich slobodný a mám v tom absolútny pokoj.