V rámci prevencie áno.
 
Ako? Tu je zopár rád ako môžete takýto rozhovor viesť.
 
Rodičia by sa nemali s deťmi baviť takým spôsobom, že im povedia "toto nemôžeš, to ti zakazujeme". Spomeňte si na seba, ako ste reagovali keď vám niečo zakazovali? Odtiahli ste od toho ruky preč a už vás to ani nenapadlo? Asi nie, veď čo si budeme hovoriť.
 
 
Najlepšie je ak rodičia s dieťaťom dokážu normálne pohovoriť ako s rovnocenným partnerom. Pri takomto rozhovore je potrebné vysvetliť, čo by mohli s jeho budúcnosťou drogy urobiť. Teda pravdivo mu vysvetliť dopad užívania drog. Nie len na neho, ale aj na nich, na celý život.
 
 
Ďalej by som sa dieťaťa opýtal čo chce v živote dosiahnuť, čo ho baví, čo má rado. Nech odpovie čokoľvek, ak podľahne drogám, tak to nedosiahne a príde nie len o to čo ho baví a čo má rado, ale o všetko. Je mi ťažko písať niečo konkrétne, no rodič vie viac čo to je u jeho dieťaťa a podľa toho môže aj formovať smer takéhoto rozhovoru.
 
 
Najdôležitejšie je nájsť správny čas, porozprávať sa a dať pravdivú informáciu. Hovoriť na rovnocennej úrovni, nezakazovať, nevyhrážať sa. Pohovoriť, a dať tomu voľný priebeh.
 
 
Každý človek má na výber a deti tiež. Ak si vyberie zlú cestu čo nikomu neprajem, tak mu v tom zabrániť nedokážete.