Toto je téma, ktorá patrí medzi tie, ktoré by možno bolo dobré ignorovať. Mnoho odborníkov nebude súhlasit s tým čo tu bude napísané, no je to môj subjektívny názor ako všetko čo je v tomto blogu, ktorý nikomu nevnucujem a ani netvrdím, že je správny, no je.
 
Prečo idem písať na túto tému? Lebo sa stretávam so závislými, ktorí sú v depresii z toho, že trpia neliečiteľnou chorobou.
 
 
Mne samému by bolo veľmi ťažko sa každé ráno zobudiť s pocitom, že som chorý. Ani predstaviť si neviem aké by to bolo sa pozrieť do zrkadla a vidieť tam “seba” so smrteľnou chorobou s názvom závislosť a vedomím, že sa s tým dá žiť, no musím k tomu abstinovať. (O abstinencií napíšem tiež, no trošku neskôr.)
 
 
Ja sa na závislosť vôbec nepozerám ako na chorobu. Choroba je podľa mňa chrípka a ako ju človek dostane? Ide autobusom do práce, niekto na neho kýchne a ochorie. Proste ochorie, ale je to takto aj so závislosťou? Sú závislí tiež obeťou? Dostali chorobu s názvom závislosť a vôbec za to nemôžu?
 
 
Závislosťou sa nikdy nikto nenakazil od druhého človeka. Závislosť je následok nesprávneho rozhodnutia človeka, kedy si človek nesprávne vybral a toto rozhodnutie prinesie do jeho života celú radu problémov. A čo sa robí s problémami? Liečia sa? Ak áno, tak závislosť je choroba a kto ju vylieči je pre mňa Harry Potter.
 
 
Závislosť prináša do života ľudí veľmi veľa zlého a veľmi často je smrteľná. Ak závislý daný problém nevyrieši, tak mu závislosť zoberie všetko, aj život. Prečo som napísal do života ľudí a nie len závislých ľudí? Lebo závislosť zasahuje aj kopu ďalších, ktorí sú naozaj obeťami zlého rozhodnutia človeka na ktorom im záleží.
 
 
Závislosť je veľký problém, ktorý je riešiteľný, no málo kedy vyriešený.