Problém menom závislosť

Problematika závislosti je v dnešnej spoločnosti stále rozšírenou a dôležitou témou, ktorá zasahuje nespočet rodín a jednotlivcov. Napriek existujúcim informáciám v tejto oblasti, je stále nedostatok relevantných infomácii, a to jednak kvôli malému záujmu ľudí o túto problematiku a jednak z titulu zametania informácii pod koberec, keď sa totiž ľudia tvária, akoby problém závislosti neexistoval, domnievajúc sa, že tak existovať nebude.

Veľa ľudí, či rodín, ktorých sa priamo týka, si proste tento problém odmieta pripustiť. A ľudia, ktorých sa netýka, nevedia, aký rozšírený naozaj je. A hoci o tom už čo to počuli, neuvedomujú si ani jeho rozsah, ani fakt, že sa môže stať reálnym v ich živote.

Keď hovoríme o závislosti, myslíme tým predovšetkým závislosť na narkotikách, teda hlavne tvrdých drogách, ale aj mäkkých, či závislosť na alkohole, alebo na hraní na výherných automatoch (gambling). Ale nie len o týchto. Každá závislosť degraduje ľudskú osobnosť a dôstojnosť. Človek sa stáva otrokom, hračkou v rukách svojej drogy, keď mnoho času a vlastného zdravia venuje napĺňaniu svojej závislosti. Podriaďuje svoje správanie a ciele tomu, aby si zabezpečil svoju drogu. Je ochotný obetovať vzťahy, majetok svoj i cudzí, svoju nádejnú budúcnosť a predovšetkým zdravie, či život, len kvôli vidine chvíľkového pôžitku.

Motívy závislých

Motívy - práve kvôli tejto veci, ktorá je ľudským očiam neviditeľná, je nesmiernym prínosom práca ľudí, ktorí závislosťou prešli a rozumejú tak prekrútenému spôsobu myslenia závislých. Iba takíto ľudia vedia otvorene a do hĺbky pomenovať stavy, ktoré prežívali, keď sa rozhodovali vziať drogu prvýkrát, alebo ako sa sami pred sebou ospravedlňovali, aby si ju mohli vziať druhýkrát.

Rovnako tak rozumejú myšlienkam a postojom závislých ľudí a vedia im presne pomenovať, čo prežívajú. A v tomto prípade, pri službe závislým, je neoceniteľné, keď aj sami narkomani vedia, že človek, ktorý s nimi rozpráva, zažil to isté na vlastnej koži a nie je len teoretik. Získať totiž dôveru a rešpekt závislých je veľmi obtiažne a pre ľudí, ktorí im chcú pomôcť z pozície teoreticky získaných poznatkov, takmer nemožné.

Preto treba pri riešení problému závislosti veľmi pravdivo poukázať závislému, čo naozaj chce. Či naozaj chce pomoc, alebo má postranné úmysly. Tu musí byť od začiatku úplne jasno vo veci, a faktom je, že závislý sa na začiatku len pretvaruje, že stojí o pomoc, neskôr si to nahovára, ale v tomto stave ešte stále nie je pripravený pre slobodu od závislostí.

Toto je totiž oveľa väčším problémom, ako si naozaj spoločnosť priznáva, že závislí v skutočnosti pomoc vo väčšine prípadov nechcú. Bez svojej drogy si totiž život predstaviť nevedia, a keď aj vyhľadávajú iných ľudí, pričom deklarujú, že žiadajú o pomoc, nezriedka majú postranné úmysly a chcú len vyťažiť niečo pre seba s úmyslom opäť odísť a ďalej trpieť v náručí svojej drogy. Je to svojím spôsobom stockholmský syndróm, keď závislý človek svoju drogu - svojho otrokára, svojho trýzniteľa - nenávidí a miluje zároveň a nevie si bez nej svoj ďaľší život vôbec predstaviť.

A presne to, totiž život bez drogy, majú závislí možnosť uvidieť pri ľuďoch, ktorí sú zo závislosti oslobodení a vstúpili do nového začiatku a rozhodli sa pracovať pre tento projekt.

Motívy človeka sú vyvolávané cieľmi, ktoré chce dosiahnuť, ale v prípadoch, že človek sám vie, že jeho ciele sú zlé, nebezpečné, škodlivé či zvrátené, snaží sa sám pred sebou hodiť zodpovednosť za svoje motívy a postoje na inú osobu a vydávať za svoje motívy iné skutočnosti, než sú pravdou. Sám sebe tak odmieta uvidieť korene svojich minulých, či budúcich rozhodnutí. A preto nezriedka očakáva, že mu pomôžu iní, ale sám sa o to nijak pričiniť nechce, alebo má svoju predstavu, ako by mu malo byť pomáhané a inú pomoc odmieta.

Môže sa zdať, že je veľa druhov závislostí, my sme ale presvedčení, že závislosť je len jedna a je v podstate jedno, na čom je človek závislý. Jediné, čo sa líši podľa látky (alebo činnosti), na ktorej je človek závislý, je miera devastácie osoby a abstinenčné príznaky, čiže psychické a fyzické prejavy na osobe a osobnosti podľa danej látky (alebo činnosti), na ktorej je človek závislý. Či už sú to tvrdé drogy, mäkké, alkohol, gambling, cigarety, a podobne.

Jedna zo spoločných vecí u rôznych závislostiach je napríklad presvedčenie závislého, že jeho droga mu prinesie riešenie jeho problémov, prípadne mu aspoň pomôže uniknúť pred nimi, a preto sa k nej znova a znova obracia.

Chceme sa venovať každému závislému človeku, ktorý naozaj túži po pomoci a chce byť oslobodený, bez ohľadu na to, na čom závislý je. Je omnoho viacej vecí, na ktorých môže byť človek závislý, poznáme workoholizmus, závislosť na sexe, bežne sa vyskytuje u mladých ľudí, ktorí sa nevedia osamostatniť závislosť na niektorom z rodičov; a sme presvedčení, že je toho oveľa viacej, na čom može byť človek závislý.

No korene závislosti sú vždy rovnaké - rozhodnutie uniknúť od problémov. Je známe, že mnoho mladých ľudí začalo fajčiť, alebo piť alkohol len preto, aby zapadli do kolektívu partie. Snažili sa uniknúť pred problémom neprijatia okolím. Mnoho manželov alebo manželiek sa potichu a v súkromí potajme opíja, pretože sa snažia uniknúť pred manželskými alebo pracovnými problémami. A tak by sme mohli pokračovať vo výpise.

No vždy znova a znova narazíme na ten istý koreň - túžba uniknúť, zabudnúť na problémy.

Riešenie problému

A riešenie každej závislosti má taktiež rovnakú podstatu - pozrieť sa pravde do očí a priznať si vlastnú zodpovednosť za to, že človek siahol po droge. Bolo to v konečnom dôsledku len a len jeho rozhodnutie, bez výhovoriek o tom, aké okolnosti k tomu rozhodnutiu viedli. To rozhodnutie aj tak nakoniec urobil človek sám. Nie je obeťou spoločnosti, ani obeťou situácie, okolností alebo čohokoľvek alebo kohokoľvek iného, ale je obeťou len a len vlastného nesprávneho rozhodnutia. A toto je kľúčový moment, ktorý si potrebuje každý závislý človek priznať. Až potom je možné úspešne riešiť jeho problém so závislosťou.

Preto v rozpore so zaužívaným názorom širokej verejnosti, nepovažujeme závislosť za chorobu, ktorú dokonca mnohí nazývajú za nevyliečiteľnú. Závislosť je problém, ktorý človek má. A riešiteľný. Kým si neprizná, že za ten problém, ktorý si vyrobil, je zodpovedný, dovtedy bude neriešiteľný a potom to vyzerá tak, ako to u väčšiny ľudí, ktorí prestali brať drogy, vyzerá – totiž, bude ich stále prenasledovať tieň ich „nevyliečiteľnej choroby“ a budú sa báť, že sa v budúcnosti môže choroba opäť prejaviť.

Za chorobu človek nenesie zodpovednosť, väčšinou vôbec, niekedy len čiastočnú. Veď to môže virotického pôvodu, alebo oslabenie imunity, a pod.

Keď však závislosť nazveme pravým menom, a tým slovom je – problém, možeme nájsť definitívne riešenie. Zrazu je to všetko priehľadne čisté a jasné – problém niekde vznikol, má konkrétne príčiny – a tam sa treba vrátiť.

To, čo stojí za vznikom problému závislosť je nesprávne zaobchádzanie so slobodnou vôľou. A jednať treba s tým, ako a prečo sa človek rozhoduje.